Veľká Fatra – Ostredok  /1.592 m.n.m. /   11.10.2015

Veľká Fatra nemá až takú popularitu medzi slovenskými pohoriami. V tom vedú Vysoké Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry a podobne. Musím povedať, že trochu neprávom. Ja  osobne radím Veľkú Fatru medzi najzaujímavejšie pohoria na Slovensku. Nie ani svojou výškou, pretože výškou je menšia než Malá Fatra. To je taký paradox. Určite si tento názov vyslúžila svojou rozlohou. Je to naozaj veľmi rozsiahle územie a pomerne málo obývané. A je to dosť opustené územie , v tom je jeho krása. Tu naozaj kraľuje príroda a nie húfy turistov a akožeturistov. Tu sa ešte dobre cítia také živočíchy a divoké zvieratá, ktoré poznajú deti  už iba z vlastivedy. A zdolať najvyšší vrchol tohto pohoria si náš turistický oddiel pokladal za česť. Najvyšším vrchom Veľkej Fatry je oficiálne Ostredok, ale asi týždeň pred naším výstupom prebehla v oznamovacích prostriedkoch správa, že najnovšie merania zistili ešte vyšší kopec . Mal by to byť údajne nenápadný kopec pred ním zvaný Pustolovčie. Je o tri metre vyšší. Pre istotu sme absolvovali aj ten.

Vyštartovali sme ráno plní nadšenia z Gbelian našou dodávkou. Keďže nás bolo o trochu viac ako mohla dodávka odviezť, museli sme ešte pár osôb prepraviť autom. V tom nám pomohol Braňo, nový člen nášho oddielu. Dodávku sa ochotne podujal šoférovať Jožko,taktiež nový člen oddielu. Mali sme vymyslený zložitý plán ohľadom dopravy. Spočíval v tom, že sa všetci vyvezieme autami po lesnej ceste až pod horský hotel Kráľova studňa a odtiaľ začneme samotný výstup na hrebeň Veľkej Fatry. Potom nám mali zaviezť dodávku do Necpál, kde by sme si ju vyzdvihli a odviezli sa domov. Jazda po lesnej ceste sa nepáčila Braňovi, pretože nebola príliš rovná a ani vyasfaltovaná. Našťastie sme ho presvedčili, že najlepšie terénne vozidlo je služobné auto a už potom nenadával. Pochopil.V horskom hoteli Kráľova studňa sme sa na chvíľu zastavili a dali krátku poradu ako ďalej. Skúsili sme si dať aj malé pivo, ale trpko sme to oľutovali. Malo veľmi divnú chuť a vznikli obavy, čo sa z toho vyvinie po pár krokoch.

Z Kráľovej studne sme pokračovali smerom na Krížnu. Je to holý kopec okrášlený vysielačom.Začalo tam dosť fúkať, lebo nie je tam veru jediný strom, ktorý by vietor miernil. Takže sa potvrdilo zľudovelé tvrdenie, že „ na Krížnej krížne vetry dujú“. Z Krížnej sme sa po hrebeni pobrali na Ostredok. Je to veľmi pohodlný chodník bez väčšieho prevýšenia s nádhernými výhľadmi do dolín na jednej i druhej strane. Najmä Monika a Peter (tiež noví členovia nášho oddielu) si tieto pohľady fotili ostošesť. Keď sme dorazili na Ostredok, dali sme krátku pauzu, posilnili sa zásobami z domu prinesenými. Ako múčnik poslúžili margotky a ako ovocný šalát domáca slivovica. Bolo krásne počasie a cestou na Chatu pod Borišovom bolo naozaj čo obdivovať. Po pár hodinách chôdze sme nakoniec k chate dorazili. Posadali sme si vonku na slniečku pred chatou, urobili chatárovi tržbu a pomíňali zásoby z domu. Treba povedať, že to pivo tam bolo neporovnateľne lepšie. Aj keď súťaž oproti tomu ,ktoré sme skúsili na horskom hoteli ,by asi vyhrala akákoľvek tekutina. Nechcem tu rozoberať urologické produkty koní.

Z Chaty pod Borišovom sme sa pobrali smerom dolu do Necpalskej doliny. Našim cieľom bolo nájsť dodávku, ktorú nám tam chlapci zanechali. Nakoniec sme ju našli. Nie síce celkom tam, kde sme sa dohodli a kde sme ju očakávali, ale našli. Veď čo je to kráčať dvanásť kilometrov po Necpalskej doline? Malina.

Na záver ešte jedna povesť čo sa viaže k tým vetrom. A nie je o fazuli. Je o kráľovi.Kráľ Matej často poľoval v rozľahlých lesoch Veľkej Fatry. Raz sa zatúlal aj pod Krížnu a stretol tam baču ako pasie ovce. Ten sa chcel pred ním predviesť, chcel kráľa pohostiť ako sa patrí. Ale ten veru nemal chuť hodovať na tom vetrisku, ktorý skoro stále duje v okolí Krížnej. A tak bača zapriahol všetkých valachov do práce  a kým sa kráľ Matej vrátil z poľovačky, vykopali v úbočí veľkú jamu a pripravili pečené jahňa. Tam v závetrí už nefučalo a kráľ sa doslova „nabágroval“ pečenej jahňaciny. Baču štedro odmenil. Na mieste, kde bola vykopaná jama, začala postupne presakovať voda. Neskôr ju valasi prehĺbili, vyčistili, až z nej vytryskla voda, ktorá nemala páru široko-ďaleko. Odvtedy vraj toto miesto Kráľovou studňou nazýva.