Reportáž z výstupu na Veľkú Javorinu

   Biele Karpaty – Veľká Javorina /970 m.n.m./ - 22.3.2015

Keďže ďalší výstup z nášho oddielového programu sa nachádzal po ceste domov, rozhodli sme sa už pri plánovaní akcie, že z toho bude dvojdňovka a cestou nazad vystúpime na najvyšší vrch Bielych Karpát -Veľkú Javorinu. Ráno po raňajkách sme vyrazili zo Smoleníc smerom na Starú Turú. Po ceste sme sa ale zastavili v Brezovej pod Bradlom a navštívili mohylu  velikána slovenských dejín, záchrancu slovenského národa, generála Milana Rastislava Štefánika. Mohyla je pekne zrekonštruovaná a je to naozaj dôstojná dominanta tohto malebného kopaničiarskeho kraja.

Potom sme už bez ďalšieho otáľania trielili rovno k cieľu dnešnej výpravy. Výstup na Veľkú Javorinu je vcelku nenáročný, autom je možné sa dostať  až k Holubyho chate. A odtiaľ je to pešo asi dvadsať minút na vrchol. Tak sme aj učinili. Viem, že mi to teraz budú mať všetci zúčastnení za zlé to, čom prezradím. Pôvodne sme sa dohodli, že nebudeme o tom hovoriť aké je to jednoduché. Na túto tému sa dosť vtipkovalo aj v aute cestou domov. Ja si ale myslím, že všetky naše reportáže musia byť pravdivé. Takže dá sa konštatovať, že naozaj sme sa pri tomto výstupe vôbec, ale vôbec nezadýchali. Samozrejme ten kto by chcel, môže sa dostať po modrej značke aj pešo. Trvá to asi 2 a pol hodiny a nakoniec skončí aj tak na parkovisku pri Holubyho chate.

Vrchol Veľkej Javoriny „zdobí“ obrovský vysielač, ktorý tam vôbec nepasuje. Výhľad z Veľkej Javoriny je výborný  na moravskú aj na slovenskú stranu. Je tam pekný cyklistický chodník a z moravskej strany tam vykráčalo   tiež pár turistov evidentne bez väčšej námahy.

Po zhotovení vrcholových fotiek sme sa usalašili v Holubyho chate, kde sme chvíľu obdivovali chatárovho obrovského psa a chatárovho papagája ( tým samozrejme nemyslím jeho manželku). Ale ukecaný bol naozaj dosť. V reštaurácii sme okoštovali kapustnicu a bryndzové halušky. Potom sme už len zamávali  veľkému psovi na rozlúčku, nasadli do dodávky a premiestnili sa domov.