Západné Tatry – Sivý vrch /1.805 m.n.m. / 28.06.2015
Sivý vrch nepatrí medzi najvyššie vrcholy niektorého zo slovenských pohorí. Napriek tomu sme ho zaradili medzi kopce, ktoré nemôžu chýbať v programe nášho turistického oddielu. Nachádza sa v Západných Tatrách a nie je výnimočný svojou výškou, ani nejakým zvláštnym tvarom.Dokonca nie je ani dominantným kopcom kraja, ktorý je možné vidieť už zďaleka. Je výnimočný až keď ho vidíte a zažijete zblízka. Mnoho turistických odborníkov ho radí medzi najkrajšie vrchy Slovenska. Ja si osobne tiež myslím, že je to najkrajší kopec na Slovensku. Takto nenápadne som sa síce votrel medzi turistických odborníkov, ale nebol to účel. Naozaj sa mi páči a výstup na jeho vrchol je veľmi pekný.
Začali sme výstup kúsok nad Zubercom na ceste smerom na Huty. Je samozrejme viac spôsobov ako sa dostať na Sivý vrch. Napríklad z liptovskej strany, alebo z Roháčskej doliny cez kopec zvaný Brestová. My sme zvolili túto trasu, pretože je najkratšia a najkrajšia. Zo začiatku sa ide dosť strmým stúpaním cez les. Les bol síce po ťažbe dreva už v dosť značnej miere zlikvidovaný, ale strmé stúpanie zostalo. K lepším výkonom v stúpaní do kopca pomáha dosť nezvyčajné značkovanie. Okrem normálnych turistických značiek na stromoch a skalách aké poznáme zo všetkých kútov Slovenska je na Sivom vrchu ešte jedno. Sú to tabuľky s označením v akej nadmorskej výške práve ste. Odstupňované je to po sto metroch. Pri každej takejto značke zavládne nefalšovaná hrdosť zo zdolania ďalšej výškovej „stovky“ a sem-tam sa pritrafí, že sa to trochu oslávi malým kalíškom. Aj nášmu oddielu sa to pritrafilo.
Po výstupe cez les nás chodník postupne priviedol do bludiska skál a skalných útvarov a iných skalných kompozícií. Stačí keď zapojíte svoju predstavivosť a hocikam váš zrak otočíte, pri troche fantázie vidíte podobizeň predmetov , zvierat a všeličoho iného. A tí s najbujnejšou fantáziou vidia naozaj rôzne postavy v dosť odvážnych polohách. Až sa človeku veriť nechce. Táto pasáž sa nazýva Skalné mesto. Pár úsekov je dosť náročných a treba použiť aj ruky a pridržať sa reťaze. Nie je to ale nič nezvládnuteľné. Hravo si s tým poradili aj úplne noví členovia nášho oddielu. Sivý vrch má ale ešte jednu zvláštnosť. Najkrajšie obdobie na výstup je na prelome jari a leta. Vtedy je už aj tak pekné Skalné mesto ozdobené tisíckami kvetov, svahy sú ozdobené doslova záhonmi vzácnych kvitnúcich rastlín. Botanici tvrdia, že sa tu nachádza až viac ako 500 druhov rastlín, z toho vyše 60 úplne chránených a okolo 30 endemických druhov. Takto vyzdobené mesto je naozaj neuveriteľný zážitok. Z tohto dôvodu je v okolí vrcholu vyhlásená národná prírodná rezervácia. Nám nebolo dopriate naplno vychutnať krásu tohto vrchu, pretože sme mali dosť mizerné počasie. Veľa skalných útvarov sa skrývalo v hmlistom opare a dážď tiež nepridal na optimizme. Napriek tomu všetkému to bol turisticky hodnotný výstup. Určite sa tam budúci rok ešte vrátime na prelome jari a leta v peknom počasí. Stojí to naozaj za to.
A ešte jedna zaujímavosť na záver. Vraj sa dochovali písomnosti o tom, že sa pod Sivým vrchom a v jeho okolí pokúšali hľadať zlato. Vzdali to až pred druhou svetovou vojnou. Lebo nenašli. My sme skromní, zlato sme nehľadali. Nám stačilo, že sme sa síce unavení, ale zdraví a spokojní pobrali domov. A to pivečko ,na ktoré nás Anka pozvala ,chutilo o to viac.