Chočské vrchy – Veľký Choč /1.608 m.n.m. /   14.06.2015

Výstup na Veľký Choč, najvyšší kopec Chočských vrchov patrí medzi tie stredne náročné. Zvládne ho každý priemerne kondične zdatný turista, ale aj neturista s normálnymi pohybovými danosťami. Možností a východiskových bodov pre tento výstup je viacero. Je možné začať vo Vyšnom Kubíne po trase značenej zelenou farbou, alebo po trase značenej červenou farbou. Sú to viac-menej súbežné trasy. Samozrejme, každá poskytuje iné výhľady, iný terén a iné zvláštnosti. Napríklad na trase po zelenej je po ceste jaskyňa zvaná V Jazvinách. Výstup možno začať aj z liptovskej strany. Východiskovým bodom sú kúpele Lúčky. Sú to pomerne známe kúpele, liečia sa tam ženy s ich problémami. Napríklad aj s problémami otehotnieť a tak podobne. My sme túto trasu nezvolili hlavne preto, lebo máme v oddiele aj dievčatá. Aby sa nebáli, že po výlete pôjdu na materskú dovolenku. Ďalšia trasa začína v obci Likavka a vedie popri Likavskom hrade. Vraj ho založili v 13. storočí templári. Pre nás je známy tým, že tam chvíľu  väznili Juraja Jánošíka. Keďže my sme zvyknutí ísť  vždy na podstatu veci, nezačali sme tam, kde ho väznili, ale tam, kde ho zlapali. A to sa udialo vo Valaskej Dubovej. Odtiaľ vedie asi najkratšia , ale zároveň aj najstrmšia trasa na vrchol Veľkého Choča. Túto obec volajú viacerí aj „Jánošíkovo Hrašné“. Je to asi podľa notoricky známej povesti o tom ,ako Jánošíka zlapali v miestnej krčme tak, že pri súboji s pandúrmi mu podsypali pod nohy hrach. On sa na tom pošmykol a už sa neubránil presile. Nebyť tejto zákernosti, vraj by všetkých pandúrov zmlátil ako cirkusant opicu. A chodil by po svete zbíjať ďalej. A bohatým bral a chudobným dával. Toto remeslo však nezaniklo Jánošíkovou popravou. Máme my veru aj v dnešnej dobe zbojníkov neúrekom. Občas ich aj v televízore ukážu. Škoda len, že zbíjajú hlava-nehlava, berú, ale nedávajú nikomu.Samotný výstup z tohto bodu začína pomerne prudkým stúpaním cez les, ktorý končí na lúke zvanej Poľana. Je to obľúbené miesto na oddych a zahryznutie niečoho drobného. Kedysi tam vraj stála aj turistická útulňa. Myslím, že sa volala Hviezdoslavova útulňa. Samozrejme pod jej zánik sa v roku 1944 podpísali Nemci a vypálili ju rovnako, ako mnoho iných chát po slovenských horách. Nikdy nedávajte Nemcovi do rúk zápalky!

Z Poľany je to už na vrchol len nejaká hodinka. Stúpanie sa oplatí prerušiť mnohými prestávkami a poobzerať sa vôkol po krajine, lebo tu už začínajú nádherné výhľady. Krásny pohľad je napríklad na Veľký Rozsutec. Ale oči netreba upierať len do diaľav. Keď sa pozornejšie pozriete pod nohy tak zistíte, že rastlinstvo je tu neuveriteľne rozmanité, zvláštne a hlavne krásne. Choč sa môže popýšiť aj takými vzácnosťami ako fialka chočská a klinček chočský. Sú to unikátne endemity, rastúce len na tomto kopci a nikde inde na svete.Po hodine stúpania a obdivovania krás sme dorazili na vrchol. Výhľad z Choča je kruhovitý a nie je obmedzený žiadnym rastlinstvom. Vidno odtiaľ úplne všetko: Malú Fatru, Veľkú Fatru, oboje Tatry, celú Oravu a Babiu horu. Povráva sa, že pri priaznivých podmienkach a veľmi dobrom zraku možno vidieť aj Krakov. Ja si myslím, že s niektorými tvrdeniami by sa to nemalo preháňať. Nám stačilo, že sme si poobzerali slovenské krásy a pomaličky sa začali zberať dolu. Bol to krásny výlet.

Výstupy na Choč sa robia aj v zime , väčšinou na Silvestra. Vtedy je to ale namáhavejšie. Choč odetý v trblietavom snehu , nasvietený zimným zubatým slnkom je neuveriteľný fešák.Po zostupe sme sa na chvíľku zastavili v miestnej krčme, ktorá sa volá Jánošíkova krčma. Je na nej aj tabuľa hlásiaca ,že v tejto krčme Jánošíka zlapali. Mne sa to nezdalo, že by sa to zachovalo toľké storočia, ale dohadovať sa o tom asi nemá zmysel. Napokon išli sme si tam dať kofolu a pivečko. Spýtali sme sa  obsluhy, či majú hrachovú polievku. Prekvapení sme zistili, že  nemajú.