Javorníky - Veľký Javorník /1.072 m.n.m. /   24.01.2016

Javorníky sú považované  za  nemenovaných strážcov drotárskeho kraja. Prelínajú sa v nich oblasti Považia a Kysúc, známe aj ako drotárske kraje. Dnes už samozrejme drotárov je poskromnejšie, myslím si ,že asi už nie je ani jeden. Každopádne sme cestou na Veľký Javorník , najvyšší kopec Javorníkov, žiadneho nestretli. Drotári to kedysi nemali vôbec ľahké, ale v dnešnej dobe by im tiež asi nebolo do smiechu. Taký živnostník – drotár by to veru mal riadne ťažké, hlavne čo sa týka hmotnosti celej výbavy. Predstava celej tej drotárskej krošne a k tomu ešte registračná pokladnica  je desivá.My sme sa rozhodli vystúpiť na vrchol Veľkého Javorníka z križovatky turistických chodníkov zvaného Ráztoka. Je to miesto kúsok za dedinou Štiavnik. Z tohto miesta sa dá urobiť pekná okružná trasa. Tu sme zanechali autá a po krátkej porade sme sa vybrali po žltej značke nahor. Zo začiatku vedie trasa po celkom dobre udržiavanej zvážnici, takže je možné kráčať dvaja, traja vedľa seba a viesť nejaký ten rozhovor. Prípadne sa pustiť do zložitejších debát. Na konci tohto úseku už niektorí viedli aj filozofické debaty a padali rôzne otázky na zamyslenie : Odkiaľ som? Kam smeruje náš život? Aký má vôbec zmysel? A podobne.Potom sme si naliali odpoveď a znova bolo všetko po starom.Keď sme vystúpili na hlavný hrebeň pokračovali sme po hrebeni už rovno k cieľu nášho výletu po červenej značke. Výstup na hlavný hrebeň stál za to najmä v hornej časti. Kráčali sme pod nádherne zasneženými stromami a bolo na čo pozerať naľavo aj napravo.Na vrchole sme sa dali odfotiť náhodne okoloidúcim turistom. Samozrejme aby sme boli na fotke všetci.Potom sme sa chvíľu kochali pohľadom do hlbokých dolín  na moravskej  aj na slovenskej strane. Údajne v týchto dolinách žili pravekí ľudia. Našlo sa niekoľko nálezov  pri vykopávkach, ktoré svedčia o existencii ich roztrúsených obydlí.My sme cestou nazad hľadali iné obydlie. Pustili sme sa  trasou po zelenej značke, aby sme sa nevracali tou istou cestou.  Našim cieľom bola rekreačná oblasť  Kasárne . Dá sa tam posedieť pri dobrom jedle a teplom čaji. Vraj názov táto oblasť má podľa toho, že tu kedysi za Rakúsko – Uhorska postavili „ubykácie“ pre vojakov, ktorí strážili hranice kvôli epidémii cholery.My sme takú nepríjemnosť nezažili, nestrážili nás vojaci. Ale jeden zúrivý starší pán na bežkách nás vyhrešil, že sa tu motáme a stúpili sme mu do stopy. Náš argument, že sme to neurobili naschvál a že sa nachádzame na oficiálnom turistickom značenom chodníku a nie bežkárskej dráhe nebral do úvahy. Vyznelo to, ako keď v reštaurácii okríkne fajčiar konzumenta jedla : „Čo mi tu jete ,keď fajčím !“

Posilnení dobrým jedlom sme sa pomalým krokom vybrali smerom k autám. Túru sme šťastlivo ukončili. Cestou nazad sme zažili mierne stresovú situáciu , keď nám v Bytči nedal prednosť chlapík . Asi prehliadol, alebo vôbec nevidel STOPKU.  Našťastie to dobre dopadlo. Matne si spomínam, že veru mal tmavé okuliare. A určite aj niekde schovanú bielu palicu. Dnes už dajú šoferák takmer každému.