Vtáčnik – Vtáčnik /1 346 m.n.m./ 19.04.2015

 V tomto nadpise sa nedalo vyhnúť dvom rovnakým slovám. Tento pomerne zvláštny názov kopca a aj pohoria nevznikol údajne z toho, že tu žije kopu vtákov, ale podľa povesti. Hovorí sa v nej o mládencovi, ktorý išiel hľadať poklad do samotného vnútra hory. Dostal sa tam dierou ,do ktorej ho spustili bratia. Zbadal tam  kopu drahokamov a zlata, ale strážil to tam veľký vták, ktorý mal oči ohnivé, krídla okované a zobák ostrý ako britva. Nuž začal kričať o ratu a bratia ho rýchlo polomŕtveho od strachu vytiahli. Samozrejme bez pokladu. Viac tam nemal nikto odvahu vliezť a ľudia začali kopec volať Vtáčnik. Nevedno ,čo je na tom pravdy, ale isté je, že Vtáčnik vznikol z ohňa zemských útrob. Je sopečného pôvodu.My sme sa po výdatnom spánku na Letnom sídle v Lipníku a po ešte výdatnejších raňajkách rozhodli tento kopec obzrieť, ba priam vyliezť naň. Previezli sme sa do Kamenca pod Vtáčnikom odkiaľ sme začali výstup. Cesta začína popri letnom amfiteátri Píly, kde za socializmu organizovala Slovenská vysoká škola technická každoročný výstup na Vtáčnik.Veľmi známe a veselé podujatie to bolo.Hneď za amfiteátrom začala cestička prudko stúpať do kopca a mali sme všetci z toho orosené čelo. Ešte šťastie, že po ceste sú nástenky informujúce vždy po nejakom úseku o miestnej faune a flóre. Vždy sa radi pristavíme, nadšene čítame a hlavne snažíme sa vydýchať. Skrátka tú výšku niekde nazbierať treba. Naša cesta na vrchol vedie aj popri pomníku padlých sovietskych partizánov. Pohorie Vtáčnik bolo útočiskom partizánskych skupín počas druhej svetovej vojny. Operovali v tomto kraji partizánske skupiny pod vedením veliteľov napr. Hagara, Grznár, Mišeje . O niektorých sa v dejepise zámerne nepísalo, ale to už patrilo k tej povojnovej dobe. Svedkom čulej partizánskej činnosti v tomto kraji je aj smutno známe vypálenie obcí ležiacich na južných svahoch pohoria Ostrého Grúňa a Kľaku.Kráčame ďalej a vyššie a stále viac pribúdajú zvyšky snehu až sa menia na súvislú vrstvu. Vidno, že pani zima v týchto kopcoch ešte nemieni len tak ustúpiť. Postupne sa dá pozorovať, ako sa stromy krútia a krpatejú od silných vetrov a nepriazne počasia. Vyzerajú ako bonsaje, len sú zasadené v trochu väčšom črepníku. Všade navôkol vidno miniatúrne podobizne jedlí, javorov, jaseňov a jarabín. Práve pre tieto unikáty a zvláštnosti bol vyhlásená Národná prírodná rezervácia Vtáčnik.Na vrchole je osadený okrem turistického hríbika aj veľký nerezový kríž. Prechádza sa popri ňom na vyhliadkový skalný previs. Odtiaľ je nádherný výhľad na celú Hornonitriansku kotlinu, Nováky, Zemianske Kostoľany. Ale taktiež na známe vrcholy jednotlivých pohorí : Zobor, Veľký Tribeč, Inovec, Rokoš ,Kľak. Vraj sa za dobrej viditeľnosti dá vidieť aj Poľana. My sme to šťastie nemali, ale tešili sme sa z výhľadov aj tak.Po zhotovení fotografií a zápise do knihy sme trochu pojedli, chlipli čaju a zberali sme sa na cestu nazad. Dal zabrať aj ten zostup, lebo na strmých úsekoch sa muselo tuho brzdiť a z toho býva  väčšinou svalovica. Postupne sme ale predsa len dorazili na parkovisko k dodávke presunuli sa domov.