Šimonka /1092 m.n.m / 2.4.2016

Vydali sme sa na východné Slovensko spoznať aj tieto kúty našej vlasti. Slánske vrchy nie sú z turistického hľadiska až takou lákavou oblasťou a ani najvyšší vrchol Šimonka asi nebude žiadnou konkurenciou pre napríklad tatranské končiare.Napriek tomu sme sa veľmi tešili,že spoznáme menej poznané.Na vrchol Slánskych vrchov Šimonku sa dá vystúpať po rôznych trasách a z viacerých východiskových bodov. My sme si vybrali za miesto štartu malú obec Zlatá Baňa. Zo značených chodníkov sa dá vyskladať celkom pekná okružná túra, takže sa nemusíme k autu vracať tou istou trasou. Terén je pomerne jednoduchý, vedie po listnatých lesoch, prevýšenie prijateľné. Prekvapením bolo však pomerne blízke stretnutie so stádom diviakov ,ktoré si spokojne krochtali v húštine asi sto metrov od chodníka. Keď nás zaregistrovali, ozlomkrky upaľovali čo najďalej od nás. Asi nemajú dobré skúsenosti s turistami. Netušili, že my nie sme len tak obyčajný oddiel, ale že sme veľmi mierumilovný oddiel, jeden z najlepších na Slovensku. A takisto sme veľmi skromní.Po záverečnom prudšom stúpaní sme sa vyštverali na samotnú Šimonku. Vrchol je zakončený nevýraznou skalou, pomerne plochou. To sme ocenili, keď sme si posadali a dali sme sa do likvidovania zásob z batohov. Výhľad na okolie z vrcholu bol veľmi dobrý. Vzhľadom na pomerne husté zalesnenie tohto kopca je vrchol trochu odlesnený a výhľad nie je hatený vegetáciou. Po zostupe do Zlatej Bane sme sa zatavili v miestnom pohostinstve a veru to pivečko padlo veľmi vhod. Niektorý si dali tuším aj dve. Zdržiavať sme sa však veľmi nemohli. Striehla na nás atrakcia ,ktorú by v tomto mierne ospalom kraji takmer nikto neočakával.Išli sme navštíviť opálové bane. Nachádzajú sa pomerne blízko v oblasti zvanej Dubník. Je to smerom na obec Červenica, kde sú vraj doteraz ľudia ,ktorí sú ochotní sa kvôli týmto drahokamom špárať v zemi. Je tu viacero štôlní, ale pre turistov je sprístupnená iba štôlňa Jozef. Od miestneho správcu sme obdržali prilby , čelové lampy, mladú sprievodkyňu a poďho do podzemia. Skala je vo vnútriprevŕtaná chodbami krížom-krážom bez akéhokoľvek poriadku. Tak ako išla žila s opálmi, tak kopali. Chodby majú aj sedem poschodí nad sebou a tie najspodnejšie sú zaplavené vodou. Tie navštevujú len jaskyniari a podobní čudní ľudia.Najväčšiu slávu zažili bane v stredoveku, keď boli v Európe vraj jedinými opálovými baňami. Až neskôr im začali konkurovať austrálske opály. Banská činnosť postupne ustala a až nakoniec úplne zanikla. Novodobé dolovanie opálov začalo až v roku 2011. Museli vyčistiť chodby a zavalené časti za dosť zložitých podmienok. Často neostávalo iné, len použiť univerzálny kopací prístroj 30 CLK (tridsať cigáňov, lopata, krompáč).Po chodbách sme sa motali, tajne dúfajúc, že zbadáme aj my nejaký voľne pohodený drahokam. Ale nepodarilo sa. Tak sme pekne poďakovali za exkurziu a vyliezli sme z bane na božie svetlo.Nocľah sme mali zajednaný v Zámutove v penzióne zvanom „Opál“ (ako ináč). Keď sme sa dali trochu do poriadku po celodennom pobehovaní po svete, objednali sme si večeru a družne debatili až do neskorých večerných hodín. Jedlo tam mali výborné.Ráno sme ešte po raňajkách poobdivovali miestnu miniZOO a pustili sme sa za dobytím ďalšieho vrcholu.